Skip to content
Skip to content

Využitie umelej inteligencie a moderných technológií v plánovaní a periodizácii zaťaženia vo futbale

👉 Kondičná príprava a zvyšovanie atletických schopností patria medzi kľúčové faktory futbalového výkonu. Ako však používať nové technológie a umelú inteligenciu (AI) v plánovaní a periodizácii zaťaženia ? 

Moderné technológie prenikli do všetkých oblastí spoločnosti a futbal nie je výnimkou – naopak, stali sa neoddeliteľnou súčasťou prípravy hráča po všetkých stránkach. Významne menia spôsob, akým tréneri plánujú a periodizujú kondičnú prípravu.

 

V článku nám autor Mgr. Milan Ivanka prezradil podrobnejšie:

  • Význam kondičnej prípravy v modernom futbale

  • Hlavné prínosy technológií vo futbale

  • Využitie AI a moderných technológií

  • Využitie technológií z pohľadu kondičnej prípravy

  • Plánovanie a periodizácia zaťaženia

Cieľom tohto článku je povzbudiť trénerov aj hráčov k využívaniu týchto nástrojov nielen na profesionálnej, ale aj na amatérskej úrovni. Technológie treba vnímať ako pomocníka, nie ako záruku úspechu. Kľúčová je vyvážená kombinácia moderných metód a skúseností trénera.

Využitie umelej inteligencie a moderných technológií v plánovaní a periodizácii zaťaženia vo futbale

1. Význam kondičnej prípravy v modernom futbale

  • Budovanie základnej kondície (aeróbnej aj anaeróbnej).
  • Rozvoj sily, ktorá podmieňuje rýchlosť.
  • Prevencia zranení a zvyšovanie odolnosti hráčov.

2. Hlavné prínosy technológií vo futbale

  • Zlepšenie výkonnosti hráčov prostredníctvom presnej spätnej väzby.
  • Optimalizácia tréningového procesu podľa aktuálnej formy a potrieb hráča.
  • Prevencia zranení vďaka monitorovaniu záťaže a regenerácie.

Pokrok v oblasti nositeľných zariadení a sledovacích systémov spôsobil revolúciu v monitorovaní tréningovej záťaže (Taberner et al., 2019). Moderné nástroje ako GPS trackery, monitory srdcovej frekvencie či akcelerometre zbierajú údaje v reálnom čase počas tréningov aj zápasov.

3. Využitie AI a moderných technológií

3.1 Analýza výkonu hráčov

  • Gpexe a Catapult – GPS systémy na monitorovanie fyzického výkonu, pohybu a zdravotného stavu hráčov.
  • StatSports – nositeľná technológia na sledovanie rýchlosti, srdcovej frekvencie, vzdialenosti a ďalších metrík.
  • Smart hodinky (Apple Watch, Garmin, Polar) – dostupné riešenie pre individuálne monitorovanie kondície.
  • Strava – aplikácia pôvodne určená pre cyklistov a bežcov, dnes využiteľná aj vo futbale. Umožňuje zaznamenávať behy, intervalové tréningy a mimo-tímovú kondičnú prípravu.

Prínosy aplikácie Strava pre futbalistov:

  • presné meranie vzdialenosti, času, tempa, prevýšenia a spálených kalórií,
  • sledovanie individuálnej kondície mimo tímového tréningu,
  • analýza behov, intervalov a špecifickej kondičnej prípravy.

3.2 Analýza videa

  • Wyscout – videoanalytická platforma na hodnotenie zápasov, sledovanie hráčov a návrh taktických zlepšení.

3.3 Predikcia výsledkov a taktiky

  • SciSports – AI platforma analyzujúca taktiku tímu a navrhujúca stratégie na základe historických a aktuálnych dát.

3.4 Skauting a výber hráčov

  • AIScout – hodnotenie hráčov na základe výkonov z videí alebo turnajov pomocou umelej inteligencie.

4. Využitie technológií z pohľadu kondičnej prípravy

Vonkajšie zaťaženie = objektívne merateľná práca vykonaná hráčom počas tréningu alebo zápasu.

Hlavné externé metriky:

  • celková vzdialenosť,
  • počet a dĺžka šprintov,
  • HSR – behy vo vysokej intenzite,
  • akcelerácie/decelerácie,
  • Meters Per Minute (MPM) – priemerná vzdialenosť v metroch za minútu,
  • objem zdvihnutej váhy a iné.

4.1 Príklad využitia ukazovateľa Meters Per Minute (MPM)

V našich podmienkach sa optimálne zápasové hodnoty pohybujú v rozmedzí 110 – 130 MPM.

Tréningový model pre hornú hranicu (130 MPM):

  • Interval: 10 s beh / 20 s odpočinok (30 s spolu).
  • A: HSR 65 m za 10 s (v = 23,4 km/h) – 20 s odpočinok.
  • B: HSR 60 m za 10 s (v = 21,6 km/h) – 20 s odpočinok.
  • C: HSR 55 m za 10 s (v = 19,8 km/h) – 20 s odpočinok.

Objem: 10 opakovaní (5 minút) × 2 série = 10 minút.

Logika: 65 m za 10 s × 2 opakovania v jednej minúte = 130 m/min. To zodpovedá hornej hranici intenzity v zápase.

4.2 Analýza záťaže – ACWR

ACWR (Acute:Chronic Workload Ratio) = pomer akútneho (7 dní) a chronického (28 dní) pracovného zaťaženia.
Slúži na prevenciu preťaženia a zranení.

Príklad z praxe:
Hráč Miroslav G. – monitorované GPS:

  • akútne zaťaženie (TMC): 467 m v maximálnej rýchlosti,
  • chronické zaťaženie (28 dní): 1032 m → priemer 258 m/týždeň,
  • ACWR = 467 / 258 = 1,81 → nárast zaťaženia o 81 %, vysoké riziko zranenia.
    Po konzultácii s hlavným trénerom došlo k úprave mikrocyklu.

Odporúčané pásma ACWR:

  • < 0,8 → riziko nedostatočného zaťaženia,
  • 0,8 – 1,3 → optimálne zaťaženie,
  • > 1,5 → vysoké riziko preťaženia.

Tabuľka č.1   Externé metriky zaťaženia hráča Miroslav G.

Umelá inteligencia v kondičnej príprave

5. Plánovanie a periodizácia zaťaženia

Periodizácia = stratégia rozdelenia tréningového procesu na cykly s vyvážením intenzity, objemu a regenerácie.

Základné prvky:

  • Mikrocyklus (TMC) – týždenný tréningový plán.
  • Tréningová jednotka (TJ) – konkrétny tréningový blok.
  • Rozloženie zaťaženia a regenerácie v mikrocykle,
  • Plánovanie súťažných a prípravných zápasov.



Záver

Moderné technológie a umelá inteligencia prinášajú futbalu presnejšie plánovanie, rýchlejšiu spätnú väzbu, individualizovanú záťaž a efektívnejšiu prevenciu zranení.

Budúcnosť futbalu bude čoraz viac prepojená s dátami. Úlohou trénerov bude tieto informácie správne interpretovať a implementovať do tréningového procesu tak, aby z technológií profitoval predovšetkým hráč a jeho herný výkon.

 

Autora článku môžete podporiť zdieľaním aj na jeho sociálnych sieťach:

Milan Ivanka

Absolovent Fakulty telesnej výchovy a športu (FTVS) na Karlovej Univerzite v Prahe. Držiteľ trénerského vzdelania UEFA profi - licencie. Ako hráč pôsobil v Tempe Partizánske a počas štúdia vo Viktórii Žižkov, Pragoflóre Braník, či neskôr ako hrajúci tréner vo VTJ Mikulov. Ako tréner mládeže prešiel od najmladších kategóríí až po 1. dorasteneckú ligu. V roku 2000 absolvoval 3 týždennú stáž v Taliansku na Sicílii. Do profesionálneho futbalu vstúpil v FK Matador Púchov v rokoch 2004 – 2006 na pozícii asistenta. Po osobnom zoznámení sa so Shadom Forsythom, špecialistom na pohybovú a kondičnú stránku v spoločnosti Athletes ́Performance Institut (API), začal svoje aktivity v tréningu viacej orientovať na moderné ponímanie kondície s dôrazom na individualizáciu tréningového procesu. Pôsobil ako asistent v FC ViOn Zlaté Moravce a ako fitnes tréner v družstve reprezentácie Malajzie U-21. V súčasnosti pôsobí ako ale ako fitnes tréner v FC Baník Prievidza. Ako člen „Únie Futbalových Trénerov Slovenska“ (ÚFTS) bol účastníkom medzinárodného sympózia Aliancie európskych futbalových trénerov (AEFCA) vo Varšave v roku 2010. Je lektorom školení SFZ, publikuje v rôznych časopisoch a internetových portáloch. Vydal publikáciu „Agilita a jej rozvoj vo futbale“ (2009), je autorom viacerých metodických DVD z oblasti rozvoja kondície a pohybových schopností hráčov vo futbale, ale i v basketbale. V rámci svojej profesie sa intenzívne zaoberá i výživou a životosprávou v športe.
goal-soccer-icon

Získajte prístup k bezplatným cvičeniam

Registráciou získate prístup k bezplatnému obsahu.

Dostávajte novinky na email

Nechcete sa registrovať? Nevadí! Prihláste sa k odberu noviniek a dostávajte informácie o podobných článkoch na Váš email.