V úvode článku ktorý sa bude venovať predovšetkým hernému výkonu jednotlivca a družstva hneď spomenieme, že medzi športovým a herným výkonom panujú určité rozdiely.
Pod športovým výkonom rozumieme komplexný prejav schopností futbalistu ktorého obsahom je pohybová činnosť zameraná na riešenie určitej úlohy. Kvalita podania športového výkonu hráča závisí od absolvovania dlhodobej a systematickej adaptácie organizmu hráča na tréningové a zápasové podnety v oblasti motorických, biologických a psychických mechanizmov futbalistu.
Pod herným výkonom si predstavíme špeciálny druh chovania a konania hráča v špecifických podmienkach, jeho individuálnu mieru plnenia úloh s participáciou v skupine. Ďalej určitú adaptáciu na premenlivosť (variabilné podnety), jeho vysoký pracovný výkon so socializáciou v kolektíve a s ohľadom na ostatné výkony spoluhráčov či celého družstva.
Aby sme si to zhrnuli ľudskou rečou, športový výkon je celkový obraz hráča ktorý podal v zápase vzhľadom na prevahu jeho dobrých alebo zlých momentov v tréningu či zápase, ktoré dosahuje vďaka dlhodobej príprave a so zreteľom na jeho ľudské možnosti. A naopak herný výkon si predstavíme špeciálne zhodnotenie hráča na svojom poste s ohľadom na riešenie vzniknutých situáciách špeciálne vo svojom hernom priestore a jeho spoluprácu na riešení týchto situácií so svojimi spoluhráčmi.
Štruktúra herného výkonu
HV jednotlivca, alebo tzv. IHV (individuálny herný výkon)
Jedným zo základných problémov riadenia tréningového procesu je pochopenie HV jednotlivca vo vzťahu k HV družstva a ich determinantov.
Tieto dva výkony a ich maximalizácia, sú nielen cieľom, ale v tréningovom procese majú dokonca ešte niekoľko ďalších funkcií. Sú silným motivačným faktorom a kontrolným ukazovateľom tréningového procesu.
HV jednotlivca a HV družstva musíme chápať ako 2 javy, pri ktorých je nutné vidieť ich podmienenosť. Obidva HV sú vo veľmi tesnom vzťahu ale HV družstva nie je prostým súčtom výkonov jednotlivých hráčov, ale skôr ich syntézou – spojením.
Ejem (1997) – HV jednotlivca chápe ako množstvo a kvalitu hráčom podaného výkonu počas zápasu alebo jeho časti.
Kaplan na Buchtel (1987) – HV jednotlivca definujú ako prejav určitého stupňa spôsobilosti sebarealizácie v deji zápasu, prejavujúce sa v kvalite a množstve osvojených HČ integrovaných do HV družstva.
HV jednotlivca v zápase predstavuje fyzické zaťaženie, vplývajúce na pohybový aparát hráča (biomechanické zaťaženie), na funkcie metabolického krytia energie (bioenergetické zaťaženie) a vyžaduje vysokú úroveň riadiacej činnosti CNS a psychických procesov (psychické zaťaženie). Je teda prejavom zdatnostnej a zručnostnej kapacity hráča. Rovnako ho definuje aj miera úspešnosti plnenia úloh v obrannej či útočnej fáze hry.
Určujúce činitele – determinanty – HV jednotlivca
Biomechanické činitele
– Činnosť pohybového systému
– Jemná nervovosvalová koordinácie (technika)
– Princípy efektívneho pohybu
Bioenergetické činitele
– Typ svalových vlákien
– Biochemické zabezpečenie HV jednotlivca
– Spôsobilosť mobilizovať adekvátny energetický systém
Deformačné činitele
– Vnútorné rušivé vplyvy ( napätie, strach a únava)
– Vonkajšie rušivé vplyvy (tlak, odpor súpera, priestorová a časová tieseň, klimatické podmienky, situačná neočakávanosť)
Psychické činitele
– Poznávacie procesy
– Riadenie konania v HS a jeho kontrola
– Anticipácia a rozhodovanie sa (alternatíva)
– Senzorická zručnosť (informácie)
Bioenergetické činitele uspokojujú bioenergetické požiadavky, vyplývajúce z HČ hráča a ovplyvňujú jeho vonkajší pohybový profil.
Biomechanické činitele ovplyvňujú motorické vykonanie HČ jednotlivca, ktoré možno objektívne pozorovať. Sú produktom hybného systému, vyžadujú primeranú pozornosť a vôľové úsilie.
Psychické činitele výrazne ovplyvňujú HV jednotlivca. Predstavujú vzájomne sa podmieňujúce poznávacie, motivačné, vôľové a emotívne procesy pri realizácií HČ.
HV jednotlivca sa realizuje pod vplyvom rôznych rušivých faktorov, ktoré ho znižujú či znehodnocujú. Preto sú pokladané za skupinu výkonových determinantov. Odolnosť proti týmto vplyvom sa považuje za spôsobilosť hráča realizovať HV i za podmienok deformačných faktorov a to bez výrazného zníženia efektívnosti HČ.
Vnútorné faktory:
– Intenzívna svalová práca (únava)
– Zranenia, úrazy (bolesť)
– Astenické emócie (strach)
Rušivé vplyvy vznikajú z faktorov endogénnych (vnútorných) a exogénnych (vonkajších).
Vonkajšie faktory:
– Tvrdá hra
– Situačná neočakávanosť
– Klimatické podmienky
– Významnosť zápasu
Tieto faktory na rôzne systémy organizmu hráča, znižujú kvalitu percepcie a rozhodovania, zvýšia dané požiadavky na energetické krytie HČ, vyvolávajú bariéry v HZ, výstupoch a efektoch. Modelové experimenty a ich výsledky naznačili, že odolnosť voči deformačným faktorom je trénovateľná, ale aj že ju možno diagnostikovať a hodnotiť.
HV družstva, alebo tzv. HVD (herný výkon družstva)
Družstvo predstavuje sociálnu skupinu jedinečnú tým, že športová činnosť všetkých členov (hráčov) vyúsťuje ako HV družstva v zápase s inou súperiacou skupinou, s iným tímom. S touto skupinou sú vo vzájomnom vzťahu, jedno nemôže existovať pri výkone bez druhého, aby dosiahli rovnakého v skutočnosti nezlučiteľného cieľa.
Kačáni (2005) – je družstvo ako malá sociálna skupina, v ktorej sa hráči snažia koordinovane spolupracovať. Sú od seba závislí a neúspech jednotlivca je aj neúspechom celého družstva.
Korček (1995) – hráčsky kolektív považoval za skupinu hráčov či družstvo v športových hrách – spojené s cieľom a spoločnou činnosťou. Tento kolektív je vnútorne usporiadaný, má svoje normy, koordináciu a riadenie. Vo vzájomnom pôsobený sa spája ich činnostná a emocionálna stránka vzťahov. Tvoria ho hráči zo základnej zostavy, náhradníci a ostatný členovia kolektívu.
Ejem (1970) – chápe HV družstva kvantitu či kvalitu všetkého konania ktoré je vykonávané v priebehu zápasu alebo počas jeho časti jednotlivo alebo v skupinách.
Táborský (1981) – považuje HV družstva že je vo veľmi úzkom vzťahu k výkonu jednotlivých hráčov a že je ich integráciou a syntézou ale v žiadnom prípade nie sú mechanickým súhrnom či súčtom.
Družstvo a jeho HV má svoje determinanty na ktoré pôsobíme pri rozvoji a kultivácií HV v tréningovom procese ale aj v zápasoch. Medzi ne patria sociálne, psychologické determinanty a činnostné determinanty.
Determinanty herného výkonu družstva
Sociálno-psychologické determinanty
– Tímová dynamika
– Sociálna súdržnosť
– Komunikácia a motivácia hráčov
Činnostné determinanty
– Činnostná súdržnosť
– Činnostná participácia
– Vývin hráča = vývin participácie
Sociálna súdržnosť a tímová dynamika – poníma vytváranie a udržanie medziľudských vzťahov (tvorba kolektívu, rola hráča v tíme, zmena cieľov a úloh počas sezóny, očakávania hráčov). Môže byť počas sezóny konštantná alebo sa dokáže dynamicky meniť (tímová dynamika).
Determinanty – činnostná súdržnosť alebo kohézia sa prejavuje vo vedomej spolupráci hráčov v rámci daného herného systému, herných kombinácií, reťazcov herných činností. Je ovplyvňovaná pozitívnymi a negatívnymi väzbami medzi hráčmi. Nie vždy však je len pozitívneho charakteru. Môže ísť o skupinkovanie v tíme, široký káder – nízka motivácia pre hráčov, starší hráči prekonaní výkonmi mladších hráčov, či náhradníkov a nezdravá konkurencia na hráčskych postoch.
Činnostná participácia – je miera účasti jednotlivých hráčov na hernom výkone družstva. Individuálny herný výkon zapadá do kontextu pre zvolený herný systém. Participácia hráčov na úspechu. Naopak však nerešpektovanie kondičnej pripravenosti, nedostatočná univerzalizácia hráčov, zložitosti v herných situáciách a skupinkové myslenie bude prejavom rozpadu a chosu v organizácii hry družstva.
Ak sa vám článok páčil, podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach a sledujte nás, aby vám neunikli žiadne nové informácie zo sveta futbalu a futbalového tréningu.
