Skip to content
Skip to content

Metodicko-organizačné formy

Aby boli tréningové cvičenia usporiadané s vysokou mierou účelnosti pri transfere riešenia herných situácií a taktiky z tréningu do zápasu, je potrebné zadefinovať metodickú štruktúru cvičení, ktorá nám umožní jasne, vecne a zrozumiteľne pochopiť tréningový proces a tak dosiahnuť jeho vysokú kvalitu, profesionálnosť a efektivitu v prenose tréningu do zápasových podmienok.

Metodicko-organizačné formy (MOF) sú zložité útvary účelného usporiadanie vonkajších podmienok a obsahu. Umožňujú plniť úlohy, ktoré sú spojené s nácvikom a zdokonaľovaním herných činností. Jednotlivé MOF sa vzájomne líšia mierou zjednodušenia herne situačných podmienok (prítomnosť alebo neprítomnosť súpera) a činnostných požiadaviek (premenlivosť a nepremenlivosť) v porovnaní s komplexnými podmienkami zápasu. Hlavným kritériom pri odlišovaní jednotlivých metodicko-organizačných foriem je intenzita prevedenia činnosti, ale aj zmena zložitosti vonkajších podmienok cvičenia – riešenie úlohy.

Z pohľadu zložitosti vonkajších podmienok a didaktických cieľov rozlišujeme vo futbale 4 základné stupne MOF foriem:

Nižšie spomenieme charakteristiku jednotlivých metodicko-organizačných foriem a uvedieme jednotlivé príklady pre lepšiu predstavivosť

Prípravné cvičenia

Prípravné cvičenia 1. typu (PC 1) sú charakteristické neprítomnosťou súpera. Hráči realizujú herné činnosti v stálych, nemenných podmienkach izolovaných od hry.

Príklad: Tréner zadáva úlohu: Prihrávanie lopty. Určuje organizáciu (dvojica, trojica), postavenie a vzdialenosť medzi hráčmi. Vyžaduje presný spôsobom vykonania požadovanej činnosti od hráčov. V cvičení nie sú zastúpené požiadavky na psychické procesy vnímania, analýzu hernej činnosti a rozhodovanie, pretože podmienky sa v podstate nemenia.

Prípravné cvičenia 2. typu (PC 2) sú charakterizované podobne ako PC 1 bez prítomnosti súpera, ale podmienky sú však na rozdiel od PC 1 v obmedzenej miere premenlivé.

Príklad: Futbalisti vo dvojiciach postupujú od bránky k bránke. Okrem prihrávok medzi sebou, prihrávajú aj nahrávačom stojacim po stranách ihriska. Akcia končí zakončením – streľbou na bránu. Tu tréner kladie dôraz aj na zmenu pozície, priestoru hráča. Do cvičenia vstupujú požiadavky na psychické procesy ako napríklad vnímanie pohybu spoluhráča, predvídanie pohybu prihrávanej lopty. Táto forma opäť umožňuje zámerné opakovanie hernej zručnosti bez rušivých vplyvov súpera. Je tu však istá premenlivosť v biomechanike činností hráčov (rôzne zmeny smeru, intenzita prihrávky atď.)

V oboch prípadoch ide o jednoduché, nenáročné cvičenia orientované prevažne na nácvik herných činností a zručností futbalistov. Osvojenie a skvalitnenie techniky hráčov. Činnosť hráča nie je komplexná a pomocou PC sa vytvárajú predpoklady na zvládnutie herných činností ako celku. Majú presne vymedzenú organizáciu a poriadok. V prípravných cvičeniach môžeme pôsobiť na hráčov nielen fázou nácviku ale aj fázou zdokonaľovania.

Herné cvičenia

Herné cvičenia 1. typu (HC 1) sú charakteristické prítomnosťou súpera, tým pádom vonkajšie podmienky pre činnosť nadobúdajú charakter hernej situácie. Tieto situácie sú častovo a priestorovo obmedzené, dopredu sú určené vzťahy medzi spoluhráčmi a súperom. Tréner vopred definuje aktivitu súpera (pasívny, polo-aktívny, aktívny). Tento typ cvičenia umožňuje viac krát opakovať jeden spôsob pohybového riešenia rovnakej hernej situáciie a osvojovať si tak u hráčov herné činnosti v herných podmienkach aj keď ešte v limitovanom prevedení.

Príklad: Prihrávky hráčov v trojiciach vo vymedzenom priestore. Na signál trénera postupujú dvaja vo vymedzenom priestore v pred a prekonávajú odpor súpera (obrancu) pričom tretí spoluhráč za pomoci kombinácie akciu zakončuje streľbou na bránku. Podstatné je, že sa hráči učia realizovať herné činnosti pri vnímaní prítomnosti súpera.

Herné cvičenie 2. typu (HC 2) je charakteristické prítomnosťou súpera a náhodne premenlivými herne situačnými podmienkami, ktoré spočívajú v aktívnom odpore súpera a súčinnosti spoluhráčov rámcovo alebo alternatívne vymedzeným trénerom.

Príklad: Dvojica hráčov má za úlohu za pomoci prihrávky a pohybu bez lopty prekonať dvoch aktívne brániacich obrancov. Obrancovia bránia vymedzený priestor, loptu môžu odoberať alebo je akcia zakončená streľbou na bránku. Útočníci môžu využívať prihrávky nahrávačov ktorý sa pohybujú podľa potreby a situácie pozdĺž postrannej čiary. V tomto type cvičenia si hráči osvojujú vnímanie premenlivých situácií a rozhodovanie sa o spôsobe riešenia vzniknutej hernej situácie. HC 2 umožňuje opakované zdokonaľovanie riešenia určitých typov herných situácii a úsekov hry.

V herných cvičeniach HC 1 ale hlavne HC 2 môže tréner náročnosť herných podmienok pre činnosť hráčov rôzne odstupňovať a meniť:

  • Určením miery odporu obrancov (pasívny, polo-aktívny, aktívny)
  • Číselným pomerom počtu útočníkov a počtu obrancov (prečíslenie, podčíslenie)
  • Podpora hráčov pre určitý úsek hry (narážači, neutrálny hráč)
  • Veľkosť priestoru (veľká zóna, malá zóna)
  • Požiadavky na činnosť útočníkov (počet dotykov s loptou, bez obmezdenia)

Prípravná hra

Prípravné hry (PH) sú charakteristické prítomnosťou súpera a náhodne premenlivými situačne hernými podmienkami, ktoré vznikajú v súvislom hernom deji. Rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, že dochádza k striedaniu fáz hry (obranná fáza hry, útočná fáza hry) a vzniknuté herné situácie nie sú časovo oddeľované. Zdokonaľovanie herných zručností futbalistov sa deje v podmienkach veľmi podobných zápasu

Príklad: Hra 4v4 + 4 nahrávači. Z každej 4 člennej skupiny hrajú 2 hráči výlučne v obrannej zóne a 2 hráči v útočnej zóne. Hráči nesmú prechádzať do druhej zóny, môžu však do nej prihrať svojim spoluhráčom. V tejto PH sa takto odohrávajú situácie 2v2. Družstvo ktoré je v útoku môže prihrávať ktorémukoľvek zo 4 nahrávačov.

V prípravných hrách určujeme:

  • Priestor
  • Počet hráčov
  • Pravidlá
  • Čas trvania / Interval zaťaženia
  • Čas odpočinku / Interval oddychu
  • Počet opakovaní

Vlastná hra

Vlastná hra (VH) je charakteristická súvislým herným dejom s hernými podmienkami. Je zameraná na zdokonaľovanie organizácie hry mužstva, súčinnosť hráčov, skupín v rámci formácii i celého družstva. Zdokonaľuje tak komplexné konanie hráča v zápasových podmienkach.

Môže mať charakter:

  • Riadenej hry (trénerský coaching)
  • Úlohovanej hry (trénerský coaching)
  • Modelovanej hry (príprava na súpera)
  • Voľnej hry (bez zásahu trénera)

K metodicko organizačným formám by sme mali pristupovať uvážene s cieľom dosiahnuť pomocou jednotlivých foriem požadovaný cieľ. Odporúčané je dodržiavať v tréningovej jednotke progresiu to znamená prechádzať od jednoduchších MOF až po tie zložitejšie, komplexnejšie.

Príklad jednoduchej tréningovej jednotky môže byť nasledovný:

  • Záverečná časť: Strečingové cvičenia, Uvoľnenie, Zhodnotenie tréningovej jednotky

Viac tréningových cvičení, rozdelených do jednotlivých kategórií nájdete na našom webe https://profifootball.eu/category/trening/

V neposlednom rade by sme chceli spomenúť význam POHYBOVÝCH HIER ktoré by mali dopĺňať ,,serióznu“ tréningovú činnosť. Pohybovým hrám sa budeme venovať v ďalších článkoch v našom blogu. Nenechajte si ich ujsť!

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach

goal-soccer-icon

Získajte prístup k bezplatným cvičeniam

Registráciou získate prístup k bezplatnému obsahu.

Dostávajte novinky na email

Nechcete sa registrovať? Nevadí! Prihláste sa k odberu noviniek a dostávajte informácie o podobných článkoch na Váš email.