👉 Kondičná príprava a zvyšovanie atletických schopností patria medzi kľúčové faktory futbalového výkonu. Ako však používať nové technológie a umelú inteligenciu (AI) v plánovaní a periodizácii zaťaženia ?
Moderné technológie prenikli do všetkých oblastí spoločnosti a futbal nie je výnimkou – naopak, stali sa neoddeliteľnou súčasťou prípravy hráča po všetkých stránkach. Významne menia spôsob, akým tréneri plánujú a periodizujú kondičnú prípravu.
V článku nám autor Mgr. Milan Ivanka prezradil podrobnejšie:
-
Význam kondičnej prípravy v modernom futbale
-
Hlavné prínosy technológií vo futbale
-
Využitie AI a moderných technológií
-
Využitie technológií z pohľadu kondičnej prípravy
- Plánovanie a periodizácia zaťaženia
Cieľom tohto článku je povzbudiť trénerov aj hráčov k využívaniu týchto nástrojov nielen na profesionálnej, ale aj na amatérskej úrovni. Technológie treba vnímať ako pomocníka, nie ako záruku úspechu. Kľúčová je vyvážená kombinácia moderných metód a skúseností trénera.

1. Význam kondičnej prípravy v modernom futbale
- Budovanie základnej kondície (aeróbnej aj anaeróbnej).
- Rozvoj sily, ktorá podmieňuje rýchlosť.
- Prevencia zranení a zvyšovanie odolnosti hráčov.
2. Hlavné prínosy technológií vo futbale
- Zlepšenie výkonnosti hráčov prostredníctvom presnej spätnej väzby.
- Optimalizácia tréningového procesu podľa aktuálnej formy a potrieb hráča.
- Prevencia zranení vďaka monitorovaniu záťaže a regenerácie.
Pokrok v oblasti nositeľných zariadení a sledovacích systémov spôsobil revolúciu v monitorovaní tréningovej záťaže (Taberner et al., 2019). Moderné nástroje ako GPS trackery, monitory srdcovej frekvencie či akcelerometre zbierajú údaje v reálnom čase počas tréningov aj zápasov.
3. Využitie AI a moderných technológií
3.1 Analýza výkonu hráčov
- Gpexe a Catapult – GPS systémy na monitorovanie fyzického výkonu, pohybu a zdravotného stavu hráčov.
- StatSports – nositeľná technológia na sledovanie rýchlosti, srdcovej frekvencie, vzdialenosti a ďalších metrík.
- Smart hodinky (Apple Watch, Garmin, Polar) – dostupné riešenie pre individuálne monitorovanie kondície.
- Strava – aplikácia pôvodne určená pre cyklistov a bežcov, dnes využiteľná aj vo futbale. Umožňuje zaznamenávať behy, intervalové tréningy a mimo-tímovú kondičnú prípravu.
Prínosy aplikácie Strava pre futbalistov:
- presné meranie vzdialenosti, času, tempa, prevýšenia a spálených kalórií,
- sledovanie individuálnej kondície mimo tímového tréningu,
- analýza behov, intervalov a špecifickej kondičnej prípravy.
3.2 Analýza videa
- Wyscout – videoanalytická platforma na hodnotenie zápasov, sledovanie hráčov a návrh taktických zlepšení.
3.3 Predikcia výsledkov a taktiky
- SciSports – AI platforma analyzujúca taktiku tímu a navrhujúca stratégie na základe historických a aktuálnych dát.
3.4 Skauting a výber hráčov
- AIScout – hodnotenie hráčov na základe výkonov z videí alebo turnajov pomocou umelej inteligencie.

4. Využitie technológií z pohľadu kondičnej prípravy
Vonkajšie zaťaženie = objektívne merateľná práca vykonaná hráčom počas tréningu alebo zápasu.
Hlavné externé metriky:
- celková vzdialenosť,
- počet a dĺžka šprintov,
- HSR – behy vo vysokej intenzite,
- akcelerácie/decelerácie,
- Meters Per Minute (MPM) – priemerná vzdialenosť v metroch za minútu,
- objem zdvihnutej váhy a iné.
4.1 Príklad využitia ukazovateľa Meters Per Minute (MPM)
V našich podmienkach sa optimálne zápasové hodnoty pohybujú v rozmedzí 110 – 130 MPM.
Tréningový model pre hornú hranicu (130 MPM):
- Interval: 10 s beh / 20 s odpočinok (30 s spolu).
- A: HSR 65 m za 10 s (v = 23,4 km/h) – 20 s odpočinok.
- B: HSR 60 m za 10 s (v = 21,6 km/h) – 20 s odpočinok.
- C: HSR 55 m za 10 s (v = 19,8 km/h) – 20 s odpočinok.
Objem: 10 opakovaní (5 minút) × 2 série = 10 minút.
Logika: 65 m za 10 s × 2 opakovania v jednej minúte = 130 m/min. To zodpovedá hornej hranici intenzity v zápase.
4.2 Analýza záťaže – ACWR
ACWR (Acute:Chronic Workload Ratio) = pomer akútneho (7 dní) a chronického (28 dní) pracovného zaťaženia.
Slúži na prevenciu preťaženia a zranení.
Príklad z praxe:
Hráč Miroslav G. – monitorované GPS:
- akútne zaťaženie (TMC): 467 m v maximálnej rýchlosti,
- chronické zaťaženie (28 dní): 1032 m → priemer 258 m/týždeň,
- ACWR = 467 / 258 = 1,81 → nárast zaťaženia o 81 %, vysoké riziko zranenia.
Po konzultácii s hlavným trénerom došlo k úprave mikrocyklu.
Odporúčané pásma ACWR:
- < 0,8 → riziko nedostatočného zaťaženia,
- 0,8 – 1,3 → optimálne zaťaženie,
- > 1,5 → vysoké riziko preťaženia.
Tabuľka č.1 Externé metriky zaťaženia hráča Miroslav G.


5. Plánovanie a periodizácia zaťaženia
Periodizácia = stratégia rozdelenia tréningového procesu na cykly s vyvážením intenzity, objemu a regenerácie.
Základné prvky:
- Mikrocyklus (TMC) – týždenný tréningový plán.
- Tréningová jednotka (TJ) – konkrétny tréningový blok.
- Rozloženie zaťaženia a regenerácie v mikrocykle,
- Plánovanie súťažných a prípravných zápasov.


Záver
Moderné technológie a umelá inteligencia prinášajú futbalu presnejšie plánovanie, rýchlejšiu spätnú väzbu, individualizovanú záťaž a efektívnejšiu prevenciu zranení.
Budúcnosť futbalu bude čoraz viac prepojená s dátami. Úlohou trénerov bude tieto informácie správne interpretovať a implementovať do tréningového procesu tak, aby z technológií profitoval predovšetkým hráč a jeho herný výkon.

